5 častých chýb pri písaní textov o technike: Robíte ich aj vy?

Písanie o technike nie je raketová veda. Často sa však pri ňom musíte ponoriť hlboko do problematiky, aby ste dokázali náročnú tému pochopiť a následne ju prerozprávať čitateľovi zrozumiteľným spôsobom. Či už sa snažíte preraziť medzi konkurenciou pomocou hodnotného obsahu, alebo ste copywriter/ka a píšete pre klienta, pôjde vám to jednoduchšie, ak sa vyvarujete týmto piatim chybám.

Určite ste už čítali nejeden článok, pri ktorom ste mali pocit, že ste sa vlastne nič nové nedozvedeli. Takých rýchlych kompilátov dvoch-troch iných textov, nad ktorými sa autor ani poriadne nezamyslel, je totiž plný internet. Je to okrem iného dôsledok nejednoznačného cieľa článku.

V prvom rade by ste si teda mali ujasniť, prečo daný článok či text vlastne vytvárate. Cieľa sa potom držte a nezachádzajte do iných tém. V opačnom prípade sa ľahko môže stať, že sa do témy článku dostatočne neponoríte a neprinesiete čitateľovi nič nové ani zaujímavé. 

Predstavte si napr., že vyrábate tepelné čerpadlá a chcete v článku predstaviť nový model. Je zbytočné v tom istom texte opisovať funkciu tepelných čerpadiel ako takých a rozdiely medzi jednotlivými typmi. Na to by ste mali mať samostatné články, v ktorých opäť pôjdete do detailov. 

Pri predstavovaní nového modelu sa radšej zamerajte na to, čo vášmu potenciálnemu zákazníkovi prinesie a aké sú jeho výhody oproti konkurenčným či vašim starším modelom a v čom, naopak, zaostáva. A nezabudnite dať potenciálnemu zákazníkovi dôvod, prečo by si ho mal kúpiť (tzv. unikátne predajné argumenty). 

Ja si po napísaní článku/textu robievam „skúšku správnosti“. Položím si otázku, či som splnil cieľ článku a aká je pravdepodobnosť, že sa z neho čitateľ danej cieľovej skupiny dozvie niečo nové. Povrchnosť prenechávam lifestylovým magazínom – v textoch o technike podľa mňa nemá čo hľadať.

Práve toto je jeden z dôvodov, prečo trvám na definovaní jednoznačneho zadania k článku, hoci na to mnohí zadávatelia nie sú zvyknutí. Zároveň im dávam možnosť nahliadnuť do textu v procese jeho tvorby, ak o to požiadajú. Som presvedčený, že bez spolupráce oboch strán kvalitný text nemôže vzniknúť.

Začnem príkladmi, v ktorých uvádzam niektoré technické pojmy na pravú mieru:

• Solárny kolektor ohrieva pomocou energie zo slnka vodu, elektrinu zo slnka vyrába fotovoltický panel. 
• Množstvo elektriny, ktoré zariadenie odoberá zo zásuvky v danom momente, je príkon, nie výkon.  
• O elektrických ističoch hovoria niektorí ľudia nesprávne ako o poistkách – sú to totiž úplne iné prvky. Majú síce rovnakú funkciu (chrániť el. obvod pred skratom a nadprúdom), no ističe nie sú jednorazové a majú iné charakteristiky.
• Hromozvod sa správne nazýva bleskozvod.
• Zariadenie na ochranu pred prepätím inštalované napevno v rozvodnej skrinke alebo inštalačnej krabici, sa správne nazýva zvodič prepätia, nie prepäťová ochrana.
• Dióda je polovodičový prvok, ktorý prepúšťa prúd iba jedným smerom. Na rozdiel od LED však pri prechode prúdu nevyžaruje svetlo. 
• Pojem LED dióda je nezmysel, keďže slovo dióda je už v skratke obsiahnuté (Light-Emitting Diode – dióda vyžarujúca svetlo). Správne spisovné slovné označenie je luminiscenčná dióda, prípadne skratka LED.

Toto je iba zopár pojmov, ktoré používa mnoho autorov textov o technike nesprávne, takto by som mohol pokračovať celé hodiny. Ak sa takýmto chybám chcete vyhnúť, dôkladne si naštudujte problematiku, o ktorej píšete.

Samozrejme, v mnohých prípadoch musíte niektoré javy opísať zjednodušene, aby ste text zbytočne nenafukovali, udržali ho prehľadný a neunudili čitateľa na smrť. Zjednodušujte však vtedy, ak ste si istý, že text neochudobníte o dôležité informácie a jeho kvalita tým neutrpí. Do úvahy berte aj cieľovú skupinu čitateľov, pre ktorú text píšete. 

Pre ilustráciu – vo väčšine textov pre laikov nie je dostatok priestoru na vysvetľovanie, aký je rozdiel medzi zdanlivým, činným a jalovým výkonom či príkonom striedavého prúdu. Kvôli zjednodušeniu teda často používam iba pojmy príkon a výkon spolu s ich jednotkou W. Odborníci by možno protestovali proti nedostatočnému výkladu, za mňa je však lepšie text zbytočne nenafukovať a držať sa témy.

Značky fyzikálnych jednotiek (napr. vzdialenosť, čas, rýchlosť, teplota, výkon, prúd, napätie) sa píšu s medzerou za číselnou hodnotou. Správny zápis je teda 25 km, 24 h, 130 km/h, 19 °C, 800 W, 16 A či 230 V. To isté platí pre percentá a promile, správny zápis je 50 % a 3 ‰.

Teplotu v našich končinách najčastejšie vyjadrujeme stupňami Celzia (°C). So stupňami Fahrenheita (°F) sa u nás často nestretnete, v niektorých textoch však narazíte na jednotku Kelvin, ktorá sa používa napr. na vyjadrenie farebnej teploty svetelného zdroja. Pre Kelvin sa používa skratka K bez znamienka stupňa (°), napr. 5 500 K (čítaj „5 500 Kelvinov“).

Pri teplotách či medzných odchýlkach sa stretnete aj so znamienkami mínus (-) a plus-mínus (±). Tieto sa správne píšu pred číslom bez medzier, napr. tolerancia ±2 mm alebo teplota -7 °C.

Čo sa týka zápisu času, niektorí autori používajú skratku hod bez bodky, čo je nesprávne. Skratku použiť môžete, nezabudnite však na bodku – napr. 24 hod. alebo 2 hod. Osobne mám v textoch o technike radšej kratší zápis vo forme fyzikálnej jednotky, teda písmenom h bez bodky – napr. 24 h alebo 2 h, ktorý slovenčina tiež pripúšťa. 

Časové údaje môžete zapisovať s dvojbodkou, jednotlivé zložky však musia byť dvojciferné a bez medzery, za údaj nezabudnite pridať jednotku. Správne zápisy sú napr. 06:37 h alebo 06:37:23 h (v prvom prípade s minútami, v druhom aj so sekundami).

Vo vetách môžete použiť aj zjednodušené vyjadrenie s bodkou namiesto dvojbodky. Napr. „Rýchlik do Bratislavy odchádza o 6.37 h.“

Ďalšou častou chybou je ignorovanie dolného a horného indexu. Napr. metre štvorcové sa píšu s horným indexom, teda ako m², nie ako m2. Chemické zlúčeniny sa píšu s dolným indexom. Správny zápis pre oxid uhličitý je teda CO₂, nie CO2 a pre kyselinu sírovú H₂SO₄, nie H2SO4. 

Samozrejme, v chemických vzorcoch sa používa aj horný index a zátvorky, pre jednoduchosť iba uvediem, že indexy aj zátvorky sa pripájajú k značkám prvkom bez medzier, napr. vzorec pre fosforečnan sa zapisuje ako (PO₄)^3- .

Číselné rády sa pri zápise oddeľujú medzerou, a to nielen v prípade fyzikálnych jednotiek. Správny zápis je napr. „Elektrický varič má príkon 2 100 W.“ alebo „Do tejto školy chodí 1 200 žiakov.“ Výnimkou je zápis rokov, kde sa medzera nepoužíva, napr. rok 2022. 

Ďalšie informácie nájdete v STN 01 6910 – Pravidlá písania a úpravy písomností. O správnom písaní jednotiek, veličín a číselných údajov, napíšem samostatný článok.

V textoch a článkoch o technike obzvlášť platí, že raz vidieť je lepšie než stokrát počuť. Obsah prerozprávaný vizuálne je často zrozumiteľnejší ako čistý text a dokáže udržať pozornosť čitateľa dlhšie (čo je obzvlášť dôležité pri obsahu publikovanom online).

Pomôže vám s tým tzv. rich content, teda obsah, ktorý vaše texty obohatí. Týmto pojmom sa označujú videá, obrázky, animácie (nielen vo forme GIF-ov) či zvukové nahrávky. Pokojne sem však môžeme zaradiť aj ďalšie formy vizuálneho obsahu. 

Nemusíte hneď vyrábať video alebo infografiku. V mnohých prípadoch však viete fakty usporiadať aspoň do prehľadných tabuliek, grafov alebo diagramov.

Nezabúdajte ani na ďalšie prvky ako napr. odrážkové a číslované zoznamy, rôzne tlačidlá či odkazy na externé zdroje alebo na ďalšie články či podstránky daného webu. V ich prípade síce nejde o rich content, rovnako ako diagramy, grafy, obrázky či videá však zlepšujú prehľadnosť textu a robia ho pre čitateľa ľahšie „stráviteľným“.

Pochopiteľne, nemali by ste skĺznuť k tomu, aby text pozostával iba z odrážkových zoznamov so strohými výpismi parametrov produktu či služby. To by malo presne opačný efekt.

Kvalitný text o technike by mal byť založený na faktoch, nie na domnienkach. Alfou a omegou je preto dostatok kvalitných zdrojov. Informácie by ste totiž mali viackrát overovať. Je preto bežné, že vyhľadávaním dostatočného množstva spoľahlivých zdrojov pre článok strávim desiatky minút či celé hodiny. 

Musíte tiež vedieť, kde hľadať – relevantné informácie o technike naozaj nenájdete v lifestylových online magazínoch. Na internetových zdrojoch však nie je nič zlé, ak sú dostatočne kvalitné. 

Ja používam rôzne odborné magazíny či portály (napr. asb.sk, energie-portal.sk, elektrika.cz a mnoho ďalších), odborné diskusné fóra, prípadové alebo vedecké štúdie. Dôležitým zdrojom je pre mňa aj odborná a populárno-náučná literatúra, okrem kníh to sú aj periodiká či technické normy. Obraz o problematike mi pomáhajú dotvoriť podklady od výrobcu či predajcu. Ide napr. o katalógy, brožúry, produktové listy, datasheety, ale aj cenníky. 

Zvyknem sa tiež dosť pýtať – či už priamo klientov alebo mojich známych, ktorí pôsobia v rôznych odvetviach od elektrotechniky cez stavebníctvo a architektúru až po polygrafiu. Takisto nemám problém napísať e-mail alebo zdvihnúť telefón a zavolať na zákaznícku linku konkrétnej firmy alebo inštitúcie. 

Napr. naposledy som do článku o príprave domácnosti na nabíjanie elektromobilov pre magazín Electrend kontaktoval zákaznícku linku ZSE. Zisťoval som, či môžu domácnosti získať dvojitú sadzbu elektriny aj pre nabíjačku elektromobilu, no bez vykurovania elektrinou (áno, môžu). 

Ponúkam vám moje skúsenosti zo sveta techniky a tvorby textov o nej pre značky ako Legrand, Viessmann, NAY Elektrodom či Zeppelin SK. 

Napíšem za vás článok na firemný blog, text na webovú stránku, popis produktu či kategórie na e-shop a mnoho ďalšieho. Takisto pre vás vymyslím témy pre články alebo poradím, ako lepšie písať v rámci online konzultácií.